Na úteku 3

28. října 2006 v 22:26 | Katie d:-) |  Na úteku d:-)
"Prečo?" zvedavo som očakávala odpoveď, no on nič nehovoril, len mi dal pusu. Bolo to ako v tom najlepšom sne.Hneď som sa odtiahla a všimla si,že za Gustavom stojí nejaký chalan a zvedavo na nás pozerá.
"Hmmm, Gustav ty sa nezdáš," posmešne ale zároveň aj vážne povedal.Ja som sa ako inak červenala a udržiavala smiech.
"Čo tu chceš? špehuješ ma, alebo čo?"
"Ak si si nevšimol je nedeľa a trebalo by mi asi ísť na internát, nie?"
"Čo? Kde? Na aký inernát?" nechápala som ich rozhovoru.
"Ja som Tom" chalan s dredami, bielou šiltovkou v bielom tričku a mikine a v nohaviciach,ktorých rozkrok mal pri kolenách sa predstavil. "Gustav so mnou telefonoval pred desiatimi minútami."
"Ja som tá krava, kvôli ktorej skončil na zemi." odbila som ho a on stál ako obarený. Asi nečakal, že som taká drzá.
"Ja by som rád počul tvoje meno."
"Katie," povedal za mňa Gustav a vrhol na Toma vražedný pohľad.
"Ja to chcem počuť od nej."
"A čo ak sa s tebou nechcem zoznámiť?"
"Ale chceš, len o tom ešte nevieš."
"Ale viem, len nechcem, jasné?"
"Chceš!"
"Nechcem!"
"Chceš!"
"Nechcem!"
"Buďte ticho!" nevydržal Gustav.
"Ty sa mu konečne predstav," povedal mi
"a ty jej daj pokoj keď nechche,"povedal Tomovi.
"Ako chceš!" povedala som ja a Tom naraz.
"Super,"povedal Gustav a vytiahol si diskman a začal počúvať,ja takisto, len Tom tam stále stál a s povýšeneckým výrazom na nás pozeral.Chvíľu som si ho nevšímala,ale potom mi to začalo vadiť,tak som sa mu predstavila:
"Ja som Katie, stačí?"
"Nie,nemám si kde sadnúť!"
"Aha, skôr poviem. Gustav posuň sa!"
"A kde? Von oknom? Sadni mi na kolená Tom."
"No iste, aby sme vyzerali ako teplí."
"Dobre Katie sadaj mi ty na kolená." Pozrela som Gustavovi do očí a po chvíľke váhania som si sadla na jeho kolená.
"No vidíte, že sa dá keď chcete." dokončil konverzáciu Tom.
"Vtipné" skonštatovali sme ja a Gustav naraz.
"Tak a ako mi teraz vysvetlíte tú ,scénu´, pri ktorej na vás čumel celý autobus?"
"Nijak" povedala som a Gustav na mňa pozrel ako keby som ho chcela zavraždiť.Potom pozrel na Toma a začal vysvetľovať:
"Ako ti to mám vysvetliť?"
"Normálne" skočil mu do reči Tom.
"Takže, to prišlo samo, proste som sa neovládol, jasné?"
"Neverím ti, Katie ako to bolo?"
"Čo hovoríš?" nepočula som ho kvôli hlasnej hudbe a hneď som ju vypla.
"Aby si mi vysvetlila, ako to bolo s tou ,scénou´, na ktorú čumel celý autobus."
"Myslíš ten pád?"
"Nie,tú druhú."
"A to na to čumel celý autobus? Do riti! To vážne?"
"Áno!"
"A to nevieš nič povedať? Gustav a ty by si si mal dávať pozor čo a hlavne KDE to robíš!"
"Tak vysvetlí mi to už niekto?"
"Veď už ti to Gustav vysvetlil,počula som váš rozhovor a potom, keď zložil ma z ničoho nič pobozkal. Stačí ti to? Alebo to tu máme zopakovať?"
"Nie, to zas nepotrebujem, ale aj tak nechápem ako môže niekto niekoho pobozkať z ničoho nič."
"Normálne" zase sme sa s Gustavom zhodli a povedali to naraz.
"Čo to vlastne počúvaš?" opýtal sa ma Gustav.
"Metallicu,ty?" vypúlil oči tak, že som sa ho zľakla.
"Ja tiež" odpovedal s podobným šokovaným výrazom aký som mala aj ja na tvári.
"A čo si si myslel, že počúvam tie štetky typu Paris Hilton?"
"Nie len ma to prekvapilo.Ty a Metallica, to mi nejde dokopy." a premeral si ma pohľadom zhora-dole. Potom sme ešte kecali o veľa veciach,ale keď už sme boli skoro na stanici v Košiciach, tak sa ma Tom spýtal, že kde bývam. Ja som mu povedala, že momentálne nikde, ale čoskoro možno v Košiciach. Aj tak nepochopil, veď ani na to nevyzerá, aby pochopil taký probém akým je útek z domu a myslel si, že mi šibe. Cestu k Nene na internát som veľmi dobre poznala, pretože bol päťdesiat metrov od našej školy, takže som hneď šla na zastávku, no Gustav ma zastavil.
"Kam ideš? Kde budeš teraz bývať?"
"Neviem. Možno u sestry, možno u kamošky.A čo teba vlastne do toho? Staráš sa do vecí, ktoré sa ťa netýkajú."
"Veď sa len pýtam."
"Ale pýtať sa takým tónom ako keby od toho závisel tvoj život."
"A čo keď závisí?"
"Tak potom rob čo chceš,len pri tom nespadni na zem.Čau!" dala som mu pusu a vybrala sa na zastávku MHD. Po ceste som rozmýšľala čo vlastne povedal. Veď on je do mňa!!! To nie je možné! Ale je! Ale nie Ale áno! Ale nie! Myšlienky sa mi v hlave bili ako biele a čierne mravce keď vám vypadne program v telke. Nevedela som, čo si mám myslieť. Došla som na zastávku a začala zisťovať kedy mi ide bus.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sisi sisi | Web | 1. listopadu 2006 v 20:37 | Reagovat

a kedy ti ide? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama