Na úteku 5

30. října 2006 v 16:28 | Katie d:-) |  Na úteku d:-)
"Kde si bola?" začala Nena už po zvonení, keď učka vošla do triedy.
"Zaspala som."
"Si vieš predstaviť čo by bolo, keby si neprišla?"
"Nie a ani ma to netrápi hlavné je to, že som tu. A teraz sa radšej venuj učke lebo na nás pozerá akoby ráno vypila studenú kávu a každú chvíľu by ju malo prehnať." a obe sme sa začali smiať.
"Som zvedavá, či aj pred tabuľou budete mať toľko odvahy ako v lavici, k tabuli obidve." učiteľka fakt vyzerala akoby vypila studenú kávu. Po ceste som sa musela krotiť, aby som nevybuchla smiechom. Bola to aj tak trápna učiteľka lebo dávala otázky z druhého ročníka na základke. Takže sa netrebalo nič učiť. A nemohla začať už primitívnejšou otázkou.
"Ako hovoríme vtákom,ktoré odlietajú do teplých krajín?" štuchla som do Neny a povedala jej,aby povedala ,dovidenia´. Učiteľka to však počula a mala som smolu musela som to povedať nahlas.A Nena si mohla sadnúť.
"To nie je fér.Vravíme im dovidenia," a celá trieda sa išla počúrať od smiechu. Na tabuli za nami viseli plagáty z rôznymi netopeirmi, ktoré sme práve preberali, keďže chodíme na Strednú veterinárnu školu v Košiciach.
"Ale teraz vážne,sú to sťahovavé vtáky," dokončila som a chchela si ísť sadnúť.
"Nie, len tu ostaňte." zase začala so svojimi primitívnymi otázkami.
"Čo tam visí za vtáka?" písala si pri tom poznámky a ukázala na netopiera na tabuli.
"Netopier veľký, ale žeby visel za vtáka? A ešte keď to je vták, nad tým by som sa tiež pozastavila lebo netopier je cicavec. Ja tu vtáka nevidím." sfúkla som učiteľku ako domček z kariet. Sama dobre vedela, že netopier nie je vták.
"Tak a ešte jednu a môžete si sadnúť. Menujte aspoň tri všežravce."
"No, ja zjem všetko aj to sa ráta?" opäť som potvrdila svoju povesť šaška triedy.
"A dosť,sadnúť!" To si želá alebo rozkazuje? Myslela som si po ceste na miesto, ktoré bolo v strednom rade úplne vzadu a usmievala sa pri tom.
"Dnes budeme preberať....."
"Ako čo najrýchlejšie dobehnúť na WC, ked vypijete studenú kávu," dokončila som potichu za učiteľku,a preto som nepočula čo povedala a začala som sa smiať.
"Tak čo budeme preberať? Vidím, že vám je niečo na smiech Bellová.
"Mne? Nie, to sa vám muselo len zdať"
"Tak nám povedzte čo budeme preberať."
"neviem," povedala som úplne ľahostajným tónom."
"Takže neviete, Orntová povedzte nám to vy."
"Budeme preberať mäsožravce," otrávene odpovedala Nena.
"To si mi nemohla poradiť?"
"A ako? Povieš mi,"
"Normálne ako som ja radila tebe pred tabuľou."
"No hej, aby to dopadlo ešte horšie."
"Sa bojíš učiteľky? Si čudná. Nedroguješ náhodou?"
"Ti rajbe? Ja a drogy? Fakt čudná kombinácia!"
"Tiež si myslím, ale nikdy nevieš."
"No vidíš." konečne zazvonilo. Zvyšok dňa prebehol celkom fajn. šli sme na obed a domov. Asi týždeň alebo dva bolo všetko v poriadku, ale aby mojich zážitkov nebolo málo, stretla som v autobuse Gustava. Teraz už v MHD.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sisi sisi | Web | 1. listopadu 2006 v 20:36 | Reagovat

MHD a Gustav...to mi nejde dokopy....:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama